Príbehy, ktoré píše život

Zazvoní budík, je 5:30. V polospánku ho niekoľkokrát opakovane zatlačím a zakaždým upadám do hlbokého sna.... O 6:20 zhodnotím, že je najvyšší čas, premôžem sa a vstávam. V kuchyni postavím vodu na čaj, ktorý každé ráno varím synovi do „škôlky“ (to je také naše označenie pre denný stacionár, predsa len je to podstatne kratší názov...). Pripravujem pre seba a pre syna vločky so semienkami, orieškami a jabĺčkom – naše každodenné raňajky. Vyberiem… Celý článok ›

So slovom amnestia sa mi akosi automaticky spájajú najmä tie porevolučné Havlove, keď sa na slobodu dostalo obrovské množstvo väzňov. Medzi nimi aj zločinci, ktorí po prepustení napáchali kadečo, od malých priestupkov až po ťažké zločiny. A ešte sa mi vybavujú Mečiarove amnestie a všetky tie veci okolo… Takže slovo amnestia vo mne nevyvoláva nič príjemné… A predsa… Zdroj Obrázka:… Celý článok ›

Nikdy som sa nepovažovala za krásnu. Skôr naopak. Môj komplex menejcennosti som si úspešne budovala krôčik po krôčiku už od útleho detstva. Ofina dokonale zarovnaná, strihaná podľa pravítka... Príliš vytiahnutá a vyziabnutá na svoj vek. Vytŕčala som v škôlke, aj v prvých rokoch na základnej škole. Od detí som si vyslúžila prezývku „Žirafa. Teta mi žartom hovorievala: „Si dlhá ako týždeň pred výplatou.“ ModelkaNeviditeľná Spomínam si… Celý článok ›