So zrakom pracujem len podľa knihy

práve teraz mi poštárka priniesla domov Vašu novú knihu Neobyčajný (zá)zrak aj s venovaním - tak ma to potešilo!! Neviem, prečo som si myslela, že len teraz niekedy je ešte v tlačiarni

O existencii Batesovej metódy som donedávna nič netušila - dozvedela som sa o nej tento rok zo sériečlánkov, ktoré aktuálne uverejňujete v Zem & vek, ktorého som predplatiteľom už dlhé roky. K zmienenýmčlánkom som sa prekúsala až niekedy okolo Veľkej noci a okamžite ma to nadchlo.

V krátkosti o mne: som krátkozraká - okuliare nosím od cca mojich 15 rokov, teraz mám 37 a moje aktuálne oficiálne dioptrie podľa predpisu mojej očnej lekárky sú na okuliareĽO -5,5 a PO -4,5, kontaktné šošovky o 0,75 dioptrie menej na oboch očiach.

V posledných rokoch mi neboli upravované dioptrie, takže moje oči nemali tendenciu sa zhoršovať.

Väčšinu času som nosila kontaktné šošovky po celý deň, ale po tých rokoch niekedy začiatkom minulého roka mi ich oči začali odmietať a nezvládala som ich mať celý deň, tak som si dala vyrobiť okuliare, aby som mohla očiam uľaviť. No to iste. Celý svet sa mi začal vlniť a točiť a za celý rok som si na ne nezvykla - nosila som ich len pri telke, prípadne pri počítači a večer po tme keď som išla vyvenčiť psa, lebo inak a inokedy by som ich jednoducho nezniesla.

Preto keď som sa dostala k informáciám o Batesovej metóde, prišlo mi to ako vykúpenie a riešenie mojich problémov, keďže mi bolo jasné, že ani kontaktné šošovky ani okuliare pre mňa nie sú dlhodobé riešenie a laserovej operácie som sa bála akočert kríža, to vôbec neprichádzalo do úvahy, nikdy som o operácii nerozmýšľala.

Toto poznanie pre mňa prišlo doslova v pravýčas! Hovorí sa, že keď niečočloveku príde v živote do cesty, tak vtedy, keď to najviac potrebuje. A toto bolo presne ono!!!

Od apríla som začala fungovať bez okuliarov a väčšinou aj bez šošoviek - najskôr na chalupe cez víkendy v dome, potom na dvore, potom aj po dedine a potom aj v meste. Postupne. Zistila som, že viem robiť bez okuliarov hento aj tamto, skoro všetko.

Najskôr som vonku na ulici so sebou nosila vo vrecku alebo taške okuliare - pre istotu, ak by som potrebovala niečo vidieť a nebola z toho v strese. Skoro nikdy som ich nemusela použiť. Nemala som s odvykačkou od dioptrií žiaden problém, ani raz som vonku nezakopla o nerovnosť (kameň, koreň, obrubník a pod.) - ja som mala pocit, že všetko,čo potrebujem, vidím dostatočne! Teraz už bežne chodím von bez okuliarov vo vrecku - sú doma.

Zohnala som si v apríli dierkované okuliare, Vašu prvú knižku Lepší zrak prirodzene, začalačítať a učiť sa prvé aktivity, hlavne palming a sunning (so slniečkom som tiež nemala žiadne problémy, keďže ani predtým som slnečné okuliare príliš nenosila, takže slnko tolerujem veľmi dobre), dala som si vyrobiť redukované okuliare a postupne som si začala zháňať a vyrábať pomôcky kďalším aktivitám na tréning očí.

V podstate len začínam - môj oficiálny začiatok je 6.5., keď som si vyzdvihla v optike moje prvé redukované okuliare, neoficiálny začiatok niekedy cca uprostred apríla. Ešte musím povedať, že hneď po úvodných stránkach knihy som preskočila dozadu na kapitolu o psychosomatike a zamyslela som sa nad svojím životom a pocitmi v puberte, keď som začala byť krátkozraká, a aj nad inými vecami zo súčasnosti. O psychosomatike užčo to viem, prečítala som už dávnejšie zopár kníh od pána MUDr. Jana Hnízdila,českého praktického lekára, ktorý lieči svojich pacientov aj na základe princípov psychosomatiky.

V knihe píšete, že nemámečakať zázraky - naozaj? Lebo ja už som za ten krátkyčas zažila tých zázrakov niekoľko Nečakala som ich, ale oni prišli.

Prvým bolo poznanie, že pri väčšine aktivít viem plnohodnotne fungovať aj bez okuliarov/šošoviek. Definovala som si aktivity, pri ktorých musím vždy vidieť (takmer) ostro: šoférovanie (okuliare alebo šošovky), TV (okuliare, niekedy stačia aj dierkované), PC (okuliare), kynologický cvičák a keď behám so psom v lese vrátane ak chcem psa púšťať navoľno (on je taký pruďas, že je bezpečné vidieť viac vecí a skôr ako on :-)))) poslúcha dobre, ale aby som mu vedela dať včas povel a zas potrebuje byť dlhší čas navoľno, aby sa naozaj vybehal, takže to ideme do prírody na veľkú prechádzku, aj ja behám s ním v lese - vtedy mám šošovky). Všetko ostatné viem robiť bez okuliarov. Obľúbila som si umývanie riaduči sadenie plántov v záhrade a pletie buriny - perfektná práca pre moje oči, normálne cítim ako sa mi stimulujú, vonku, na slnku - super! Ten zázrak spočíva v tom, že mi to dalo úžasný pocit slobody - že viem vidieť,čo potrebujem a viem fungovať pri bežnýchčinnostiach aj bez korekcie očí. Viem dokonca aj kálať drevo bez okuliarov a je to bezpečné :- ) tá sloboda!!! vonku žiadne sklo ani igelit na oku - ja to volám holé oko

už nevadí, ani keď prší a fúka do očí - nevadí nič. Skôr mi je príjemné všetko - keď mi svieti do očí, keď mi prší do očí, keď mi fúka do očí... akoby som to len teraz začala cítiť...

Druhý zázrak je exaktnejší: asi pred 2 týždňami som podvečer šoférovala na chalupu a dala som si ešte staré mesačné šošovky s predpísanými dioptriami. Šošovky už príliš nenosím, cca raz za 2-3 dni na tie moje superakčné aktivity so psom vonku, ale nie celý deň, pár hodín len, prešla som na 1-dňové šošovky so slabšími dioptriami o 0,25. Ale vtedy som ich ešte nemala, tak som si dala tie s predpísanými dioptriami od očnej. Po 15 minútach od nasadenia šošoviek do očí som zrazu za volantom pocítilaťah a bolesť v očiach, akoby mi chcel niekto vyrvať oči z hlavy. Ešte som nestihla vybehnúť ani na diaľnicu. Potom to prešlo do bolesti hlavy. A ja som už vedela!!! Lebo mňa nikdy nebolí hlava. Ale teraz som sa usmievala a bola som šťastná - dioptrie v šošovkách, ktoré som nosila celé roky, mi boli prisilné a moje oči a mozog ich už nezniesli.

Po príchode na chalupu som si hneď šošovky vybrala z očí a išli do koša a do 15 minút oči aj hlava prestali bolieť. O pár dní mi kuriér priniesol redukované 1-dňové šošovky o 0,25 menej.Ďalší piatok podvečer som ich teda išla otestovať zas za volantom cestou na chalupu. Pravým okom som videla menej ostro ako som zvyknutá, aleľavým... čo to je? však ja s tým okom vidím ako rys!!! Po príchode na chalupu som to hneď išla otestovať s optotypom (mala som vytlačený z Vašej stránky). Pricapila som ho magnetom vonku na slnku na plechové dvere bránky, odkrokovala 6 m, pre istotu ešte krok navyše a dala si pirátske okuliare.Ľavým okom som prečítala superostro písmenká v riadku na 3,9 metra zo vzdialenosti vyše 6 metrov!!! s redukovanou šošovkou. Nemám sňou pocit, že mi ide vyrvať oko z hlavy, ani bolesť hlavy, ale mám teda ešte rezervu na znižovanie pravým okom som prečítala riadok 9 metrov ale neostro. Pre mňa je toto zázrak! ZÁZRAK!!! to sa mi vlastne stalo minulý víkend.

A ešte mám 3.zázrak. Minulý víkend som si vyrobila povrázok na tromboning so záložkou a vymerala som si vzdialené body ostrého videnia:Ľ 21 cm, P 23 cm. Každý deň som cvičila (ale väčšinou nie toľko, koľko píšete v knižke, musím sa naučiťčastejšie, je to len zvyk), po pár dňoch som videla ostro o 1 cmďalej a teraz aktuálne za dobrých podmienok (uvoľnené oddýchnuté oči, dobré svetlo) mám ostré videnie o 2 cmďalej oproti značkám. Na obe oči. Keď veľa robím s PC, tak sa mi to posunie bližšie k tým značkám. Krásna ukážka variability zraku - zažila som to na vlastnej koži. Chce to tréning, aby sa zlepšenie zastabilizovalo, ale pre mňa je to už teraz zázrak!!! Lebo Batesovej metóde sa venujem len pár týždňov - sama s Vašou úžasnou knižkou a už mám výsledky!! je to ohromne motivujúce a veľmi ma to baví.

Vždy sa mi páčili tie maľovanky pre dospelých a teraz konečne sa tomu môžem venovať a ešte si naprávať oči - je to moja najobľúbenejšia aktivita. Alebo si s pirátskymi okuliarmi vyhadzovať loptičku to je aj môj pes vtedy v pozore a číha, kedy mi spadne na zem a potom je to "boj" kto bude rýchlejší a zábava navyše

Čítam od začiatku bez okuliarov, mám text trochu bližšie, ale vždy na hranici ostrého videnia. Veľmi ma potešila krásna záložka v novej knihe, keďže aktivitu s povrázkom a záložkou mám aktuálne novo-zaradenú do môjho programu, takže to sa mi náramne hodí hneď som ju vyskúšala!!! som zvedavá,čo sa bude diaťďalej - mám pocit, žeľavé oko, ktoré je slabšie, má tendenciu sa zlepšovať rýchlejšie akoby sa chcelo dorovnať silnejšiemu pravému - pravé oko hoťahá, aj pričítaní to cítim. Ale zas mám pocit, že naľavé oko mi bola vymeraná prisilná dioptria (údajne preto, že moja očná si myslí, že na pravom oku mám nejaký miniatúrny cylindríček cca 0,25 dioptrie a chcela to tým kompenzovať, žeľavé oko mi nastavila ako námorníkovi, lebo že netreba na to cylindrickú šošovku, lebo je to málinko), lebo aj v redukovaných okuliaroch vidím lepšieľavým ako pravým.

Redukované okuliare som si dala o 0,75 slabšie, aby som v nich mohla aj šoférovať - nemám s tým vôbec žiaden problém a je to bezpečné. Počase si dám v prvých okuliaroch, kde mám zatiaľ predpísané dioptrie (ale vôbec ich nenosím), slabšie sklá oďalších cca 0,5 dioptrie menej na prácu s PC a takto budem točiť dvojo redukovaných okuliarov s rozdielom 0,5 dioptrie, s tým, že slabšie redukované budú asi o 0,75-1 dioptriu menej ako mám naozaj oči (na prácu s PC) a silnejšie redukované budú okolo 0,5 dioptrie menej ako mám oči - tie budú na šoférovanie.

Často behám po meste autom a chcem vidieť za volantom dobre (kvôli bezpečnosti, v BA je to niekedy divočina jazdiť), ale chcem jazdiť v redukovaných okuliaroch. Na semaforoch si ich dám na chvíľu dole, pobehám s očami po kabíne, potom von, sledujem križovatku a prechádzajúce autá aľudí ačakám až zasvieti zelená,čím si znížim únavu očí z okuliarov. Úplne najviac ma baví chodiť po vonku bez okuliarov, bežné venčenie psa, prechádzky (na chodníku viem aj bežať bez okuliarov, dokonca aj zbehnúť dole schodmi po dvoch schodoch - ja som športovec a vidím na zem dobre, takže nehrozí nehoda), oči mi behajú po všetkom vonku, cesty do potravín - mám hru a zábavu aj z bežného nákupu - keď viem,čo hľadám, tak to v tom regáli nájdem aj bez brílí, lebo viem ako to vyzerá.

Ale zas ja nemám pocit, že by som nevidela - mám pocit, že vidím dobre aj bez brílí. Aj keď reálne vidím to,čo zodpovedá mojim dioptriám - ale ten pocit je že "vidím". Nemám unavené oči z nenosenia okuliarov - skôr naopak. Je to uvoľňujúce. Okuliare vonku na pešo mám len večer po tme keď venčím psa. Inak nikdy, vonku pešo cez deň chodím na holé oko. Slnko je môj priateľ

Ospravedlňujem sa za dlhší e-mail, ale chcela som Vám poďakovať za to,čo robíte preľudí a na mojom zatiaľ krátkom príbehu som Vám chcela vyjadriť, koľko veľa to znamená špeciálne pre mňa. Som zatiaľ na začiatku, ale na ceste, z ktorej už niet návratu, lebo viem, že toto je tá správna cesta a kamkoľvek sa dostanem, bez ohľadu na to,čo sa mi podarí a za akýčas, každé zlepšenie budem považovať za veľký zázrak a veľký dar a budem vďačná za všetko. A šťastná som už teraz. Skôrči neskôr si nájdem tú cestu aj k Vám osobne,či už prídete do Bratislavy alebo ja k Vám do BB na nejaký seminár, ale rada by som Vás raz poznala aj osobne.

Ale zatiaľ ma baví objavovať veci sama s Vašou prvou knižkou a už sa teším až začnem čítať novú. Nájdem si systém, zistím veci na vlastnej koži a raz prídem za Vami na nejaký seminár alebo konzultáciu, možno so sebou dotiahnem aj niekoho z rodiny. Možno zistím, že niečo nerobím dobre alebo môžem robiť lepšie, určite mi dáte nejaké nové dobré typy Dúfam, že budete organizovať nejaké akcie v priebehu leta, veľmi by som sa tešila...

Prajem Vám všetko dobré, nech sa Vám darí - Vaša práca je poslanie.

S pozdravom a vďačnosťou

 Obidve knihy kúpite na Knihy (provitalis.sk)