Operácia sivého zákalu, časť 3., Po operácii

Zdroj: Pixabay

Vychádzam von po operácii sivého zákalu na ľavom oku. Mám ho prelepené, ale ešte mám nasadené aj moje dioptrické okuliare. Prechádzam okolo vitrínky nazvanej „cintorín starých okuliarov“ a musím sa zasmiať. Krásny nápad.

Na druhý deň ráno si sama doma oko odlepujem a hurá, ja vidím!

Od tejto chvíle sú mi dioptrické okuliare zbytočné napriek tomu, že mám operované zatiaľ iba jedno oko. A ide sa na kontrolu na kliniku. Lekárka potvrdila, že je všetko v poriadku a odporučila zatiaľ používať slnečné okuliare, kým si moje oči zvyknú.

Mojím denným sprievodcom na najbližšie týždne budú kvapky do očí a pocit „porcelánovej bábiky“, keďže nesmiem nič ťažké zdvíhať, zohýbať sa a dočasne mám zakázaný aj Pilates. No a do bazénu a sauny nemôžem ísť 3 mesiace.

Po týždni idem na operáciu druhého oka. Už je zo mňa hrdina, viem čo ma čaká a že nie je sa čoho báť.

Paradoxne, na druhý deň ráno mám strach oko odlepiť. Tak mi ho odliepa mamka a ja som nadšená, vidím na obe oči a nemám žiadne problémy. Lekár na klinike to potvrdzuje.

Tak začínam fungovať s novým videním. Čítanie, počítač ani televíziu zakázané nemám. Ale dávkujem i to veľmi postupne a s vedomím, že sú to všetko činnosti na „blízko“ a je potrebné ich prestriedať. Po 2 týždňoch od druhej operácie som nútená sadnúť si za obrazovku PC na dlhšie. Vidím dokonale, ale cítim, aká je to námaha pre moje oči. Takže na stole mám minútky a prácu kúskujem a striedam s pobytom na terase a pozeraním do diaľky. Pri čítaní a TV je to takmer rovnako. Oveľa viac vnímam prácu očí pri zaostrovaní na blízko. V domácnosti mi to ostré videnie prinieslo viac práce, vidím prach, pavučiny i smietky na podlahe :-), ale je to skvelé. Moje videnie je nastavené zhruba na 80%. Oči si musia zvyknúť a cca po 6 týždňoch si môžem ísť dať predpísať okuliare na šoférovanie. Na nič iné ich potrebovať nebudem. Dočasne používam slnečné okuliare, oči sú po operácii na slniečko precitlivelé.

Ale ešte aj teraz, takmer 2 mesiace po operácii, sa ráno zobudím a ako prvé na nočnom stolíku šmátram po okuliaroch :-) , kým si uvedomím, že ich už nepotrebujem. Rovnako sa mi stáva, že keď chcem na niečo zaostriť, tak si podvihujem neexistujúce okuliare. Zvyk je naozaj železná košeľa.

A prišlo ešte jedno zaujímavé zistenie. Oči v okuliaroch sú doslova za sklom. Ako keby som pozerala na všetko „spoza okna“. Teraz zrazu môžem pozerať ľuďom do očí a oni mne, a tam prebieha súbežný, iný a dôležitejší rozhovor. O tento pocit ma okuliare roky ochudobňovali. Dôkazom sú reakcie aj úplne cudzích ľudí, ktorí si zrazu všímajú moje oči. Je to neskutočný a obrovský prínos, ktorý mi operácia dala.

A čo ešte veci o ktorých sa doposiaľ nevie alebo ich veda zatiaľ nedokázala?

Netušila som, že spolu s novými šošovkami budem mať nielen ostré videnie, ale aj obrovské množstvo vecí naviac. 

A za to som naozaj vďačná.

Rozhodne si chcem tento stav udržať čo najdlhšie. Znovu nastupujú techniky prirodzeného zlepšovania zraku, o účinku ktorých som bytostne presvedčená.

Viem aké to je nevidieť a viem aké to je vidieť. Rozhodne stojí za to nezabúdať na svoje oči a venovať im pozornosť.

Napísala: Zdenka Palacková

Upravila: Daniela Maťuchová - ProVitalis

Ak vás téma prirodzeného zlepšenia zraku zaujala a neviete AKO ZAČAŤ, prvým krokom môže byť zamyslenie sa nad tým, čo viedlo k vzniku vášho problému. K tomu vám môže pomôcť dotazník s otázkami, ktorých zodpovedanie by vás malo nasmerovať k jeho hlbšiemu pochopeniu.