Krok za krokom...

Je strata zraku KONEČNÁ? (nevidomosť)

Publikované 05.04.2019 v 06:00 v kategórii Príbehy z mojej pracovne, prečítané: 299x

V súvislosti s touto témou mi napadá vtip, ktorý kedysi koloval v éteri (pre väčšiu autentickosť v češtine): “Měl černé brýle a bílou hůl. Dělal, že mně nevidí... ...tak jsem ho sejmul, frajera!” Čierny humor, ktorý už tak vtipne neznie pre tých, ktorých sa strata zraku bytostne dotýka. Ani nie tak pre tých skutočne nevidiacich, ako skôr pre tých, ktorí o svoj zrak prichádzajú postupne.


Mala som možnosť pracovať s niekoľkými nevidiacimi.


Aby sme si tento pojem ujasnili, existuje niekoľko kategórií nevidiacich:

  • Sú takí, ktorí nevidia nič, ani svetlo, t.j. žijú v absolútnej tme.
  • Potom sú tu takí, ktorí vedia rozlíšiť svetlo od tmy.
  • A nakoniec takí, ktorí majú zvyšky zraku, rozlišujú nejaké farebné machule, ale ich poruchy sú len ťažko korigovateľné okuliarmi.

Počas praxe na Bates Vision Clinic v Anglicku som pracovala s asi 50-ročnou pani, ktorá mala jedno oko sklené a druhým nevnímala ani svetlo.

Bolo zaujímavé pozorovať, ako reagovala pri niektorých aktivitách.

Aj keď nevidela absolútne nič, bol moment, keď mi rukou naznačila, kde “vidí” hranu stola, ktorá predstavovala deliacu čiaru medzi tabuľou stola a viditeľnou časťou jej sukne.

Alebo sme sa hrali so svietiacou loptičkou. V určitej chvíli “uhádla”, kedy loptička svieti a kedy nie.

Pýtala som sa jej, aký význam má pre ňu Batesova metóda.

Rozprávala mi o tom, ako v hlave neustále zažíva ohňostroj, výbuchy farieb,(pravdepodobne neúmerná mozgová aktivita), a ako jej napríklad palming pomáha túto mozgovú aktivitu upokojiť.

Napriek zrakovému hendikepu pôsobila pokojne a vyrovnane.


Podobný prípad som mala nedávno. Mladá slečna, asi 20-ročná, od narodenia žijúca v absolútnej tme.

Pýtala sa ma: “Ako budem vedieť, či už vidím svetlo?”

Ako vysvetlíte človeku, ktorý svetlo nikdy nevidel, čo to je a ako vyzerá…?

Ak máte nejakú pomôcku, budem rada, ak sa o ňu so mnou podelíte.

Ale späť k mladej slečne. Keď som sa jej spýtala, či by chcela vidieť, jej odpoveď ma prekvapila: ”Nie.”

Zaujímalo ma, prečo.

“Lebo by som prišla o svojho vodiaceho psa.”

Možno pre väčšinu z nás úsmevná odpoveď. Ale dievčina dokáže fungovať absolútne samostatne. Odmalička svoj život riadi pomocou iných zmyslov, ktoré si dokázala vypestovať na maximálne možnú úroveň. Dokonca lyžuje. Aj v Alpách.

Jej sprievodcom na lyžovačke je jej otec, ktorý ju k tomuto športu priviedol.

Obaja jej rodičia sú skvelí, pretože ju učia nezávislosti a doslova jej “nič nedarujú”.


Ďalší nevidiaci, asi 55-ročný pán, prišiel s bielou paličkou, so svojou podstatne mladšou vidiacou manželkou a asi 10-ročnou dcérkou. Myslím, že mal svetlocit, čiže vedel rozlíšiť svetlo a tmu. Sršal humorom a optimizmom. Vravel, že si doma všetko vie urobiť alebo opraviť sám. Keď vymaľuje byt, manželka len skontroluje, či je to tak, ako má byť.


Ešte jeden prípad nevidiaceho 10-ročného chlapca, ktorého problém spočíval v poškodenom mozgu. Tento chlapec spadal do tretej kategórie, videl teda aspoň niečo. Keďže s ním som pracovala najviac a mala som aj spätnú väzbu, viem, že dosiahol naozaj výrazné zlepšenie zrakového vnímania. Jeho prípad je bližšie opísaný v knihe “Lepší zrak prirodzene - Praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom”.


To, čo som chcela na týchto prípadoch ukázať, je vnútorný pokoj a vyrovnanosť nevidiacich ľudí.

Čo sa nedá povedať o tých, ktorí postupným zvyšovaním dioptrií alebo z dôvodu nejakej očnej choroby o svoj zrak postupne prichádzajú. Charakteristickou črtou týchto ľudí je strach. Strach obrovských rozmerov. Azda až panika. A práve strach významnou mierou prispieva k zhoršovaniu zraku.


Dosiahnutie vnútorného pokoja a uvoľnenia je prvým krokom na ceste späť…


Môže k tomu prispieť aj uvedomenie:

  • že aj nevidiaci pracujú, majú rodiny, cestujú, športujú, tancujú alebo dokonca navštevujú divadelné predstavenia či maľujú,
  • že aj ľudia so zrakovým “hendikepom” môžu žiť šťastný a plnohodnotný život,
  • že strata zraku v žiadnom prípade nemusí znamenať “KONEČNÚ”.
Napísané 2.4.2018

Ak vás téma prirodzeného zlepšenia zraku zaujala a neviete AKO ZAČAŤ, prvým krokom môže byť zamyslenie sa nad tým, čo viedlo k vzniku vášho problému. K tomu vám môže pomôcť dotazník s otázkami, ktorých zodpovedanie by vás malo nasmerovať k jeho hlbšiemu pochopeniu.

V dotazníku je potrebné zadať vašu e-mailovú adresu. Je to preto, aby ste po jeho vyplnení automaticky dostali email s vašimi odpoveďami.

Tento "report" môžete neskôr použiť ako nástroj merania pokroku smerom k vášmu cieľu.

Po odoslaní formulára, dostanete ako bonus BALÍČEK NA MERANIE ZRAKU, ktorý si môžete vytlačiť a jednoducho si doma otestovať vaše momentálne videnie.


Dotazník spolu s Balíčkom na testovanie zraku budú vašimi prvými krokmi k zlepšeniu zraku.

Môžete ich získať zdarma tu:

Prvý krok k regenerácii môjho zraku - Formuláre Google


Podobne môžete postupovať aj v prípade vášho dieťatka:

Prvý krok k regenerácii zraku môjho dieťaťa - Formuláre Google



Ak sa rozhodnete aktívne pracovať na zlepšení svojho zraku, v treťom kroku si môžete zvoliť formu.

Ponuku služieb nájdete na stránke: www.provitalis.sk

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?