Čo všetko zvládnete bez okuliarov? (ťažká krátkozrakosť)

ONA:

„Dobrý deň, Danka. Ako sa máte? Včera som na vás myslela, že vám musím napísať.

No, chcem sa pochváliť, ako inak .

Asi som prepadla novej vášni. Bicyklovaniu bez dioptrií.

Dlho som nad tým uvažovala, že keď chodím na pešo bez problémov a šoférovať nemôžem bez dioptrií, tak, že skúsim bike. No, včera som dala 20 km a super. Cez mesto pomalšie a mimo super. Len keď prechádzam cez cestu idem radšej pešo. Super vec. Dúfam, že popritom si aj zlepším zrak, kondičku a znížim váhu. 3 v 1.

P.S. Ja vám musím sem tam napísať, to mám ako terapiu .“

JA:

„To je skvelé. Teším sa. Keď idete na bicykli, tak si skúste periférne uvedomovať pohyb v protismere - ako sa hýbu stromy, domy, značky ap. oproti Vám.

A píšte kedykoľvek. “

ONA: „Hej, to som včera trénovala.“

JA: „Ako sa orientujete bez okuliarov? Stíhate sledovať cestu?“

ONA:

„V pohode. Trochu mi sem tam robí problém výška obrubníka na chodníku, ale inak v pohode. S odhadom vzdialenosti nemám problém. Som dobre nacvičená na pešo. To chodím stále bez.“

JA:

„Wow. Neskutočné. Ja sama by som to neodporúčala kvôli bezpečnosti, ale ak sa na to cítite, a v pohode zvládate, tak klobúk dole...

Aj ste boli odvtedy u očnej? Že, ako to vyzerá so zrakom?“

ONA:

„Bola som v októbri, ale bola som tehotná a mala som tehotenskú cukrovku. Vtedy sa mi trochu zhoršil zrak a očná povedala, že v tehotenstve sa to môže stať, aj o jednu dioptriu hore dole. Tak mi ani nemerala zrak.

JA VLASTNE PÔVODNÉ DIOPTRIE -20 UŽ VÔBEC NEPOUŽÍVAM.

Šošovky mám -18 a to vlastne používam len na šoférovanie.

Doma nosím sem tam okuliare -16, ale väčšinou -12, a keď idem von pešo - tak nič.

Vlastne aj doma som väčšinou bez, ale sem tam okuliare pomáhajú.

Sem tam mám pocit, že sa mi zablisne lepší pohľad. Pozorujem to, keď nemám dioptrie. Napríklad v šošovkách nemám pocit zlepšenia, ale bez, sem tam, áno. Ale je to také nepatrné. Možno si to namýšľam.“

JA:

„Viete, že zrak kolíše a aj to, že sa môžu prejaviť záblesky jasného videnia, ako napríklad to, že ste jasne videli rúčku kočíka. Takže to môžu byť reálne pocity. Je jasné, že ich môžete zažiť skôr bez okuliarov či šošoviek, lebo tam bude rozdiel vo videní „viditeľnejší“.

Ešte by ma zaujímalo, ako sa cítite bez okuliarov. Aké máte pocity z rozmazaného videnia.

A zvládate čítať bez okuliarov?

ONA:

„No, na 80% som v pohode. Nemám problém s rozmazanosťou. Zvyknem čítať s jedným okom prekrytým. Tak mi to je pohodlnejšie a potom vystriedam. Ale sem tam dám okuliare ako napríklad teraz, keď ťukám do mobilu.

Keď idem niečo vybavovať alebo s malým k lekárke, dávam si kontaktné šošovky, lebo furt tam niečo treba podpísať a tak, a na to šoférovanie.

Ešte jeden poznatok. Takto pred cca rokom som pozorovala, že keď mi svietilo slnko z boku do očí, tak som videla pred očami také zvláštne, ako keby odraz oka alebo sietnici alebo čo to bolo. Také zvláštne žilky. Teraz to už nevidím.

Neviem, či to súviselo aj s tým, že som mala od kontaktných šošoviek trochu prerastené žilky v rohovke a už je to v poriadku. To bol vlastne aj dôvod, prečo som sa týmto všetkým začala zaoberať.“

JA: „Je to možné. A tiež sa to mohlo zlepšiť tým, že ste očiam dopriali viac odpočinku.“

ONA:

„Ešte jeden poznatok na pobavenie. Ľudí vidím, ale nespoznávam. Ale som dobrá herečka, keď sa mi prihovoria alebo pozdravia, tak to vždy nejako uhrám. Alebo sa tvárim, že som si nevšimla. A nevidím malé detaily. Áno, špinu doma. Chvalabohu, nemusím toľko upratovať a doma všetci spokojní, že nehučím za neporiadok... „

9.5.2018

Ing. Daniela Maťuchová - ProVitalis