Ako "bojovali" s krátkozrakosťou v školách pred 100 rokmi?
Publikované 23.01.2019 v 15:36 v kategórii Lepší zrak bez okuliarov?, prečítané: 284x
Zdroj foto: Pixabay.com
Príčina a prevencia krátkozrakosti
“Žiadna etapa očného lekárstva, dokonca ani problém akomodácie (t.j. schopnosť oka vidieť ostro v rôznych vzdialenostiach), nebola predmetom takého rozsiahleho skúmania a diskusií ako príčina a prevencia krátkozrakosti. Kým u ďalekozrakosti sa predpokladalo, že jej príčinou je vrodená deformácia očnej gule a astigmatizmus, až donedávna vo väčšine prípadov tiež považovaný za vrodený - u týchto stavov neboli výrazné snahy o ich vysvetlenie, ani sa nepripúšťala nejaká prevencia. Krátkozrakosť sa však javila ako získaná, nadobudnutá. To predstavovalo problém obrovského praktického významu, ktorému mnoho významných ľudí venovalo roky práce a úsilia.” píše Dr. Bates.
Už v dobe Dr. Batesa sa robili rozsiahle štatistiky týkajúce sa výskytu krátkozrakosti. Z výsledkov bolo zjavné, že väčšina detí začínala školu bez tohto defektu. Počet prípadov ako aj stupeň krátkozrakosti (výška dioptrií) plynule narastali tak, ako postupoval vzdelávací proces. Podľa výsledkov skúmania malo krátkozrakosť v dedinských školách sotva jedno percento žiakov, zatiaľ čo u mestských detí na stredných školách dosahoval jej výskyt rádovo niekoľko desiatok percent (v závislosti od typu školy).
Ako vzniká krátkozraké oko?
Rozvoj krátkozrakosti bol jednomyseľne prisudzovaný nadmernému používaniu očí na pozeranie na blízko. Hoci, podľa (dodnes platnej) teórie, kde hlavným činiteľom akomodácie je šošovka (akomodácia je spôsobená zväčšovaním zakrivenia prednej plochy šošovky pri súčasnej zmene jej hrúbky), bolo trochu zložité vysvetliť, prečo by práve pozeranie na blízko malo mať takýto efekt.
Za predpokladu, že akomodácia je výsledkom predĺženia očnej gule (tak, ako to popisuje Dr. Bates na základe vlastných výskumov), je ľahké pochopiť, prečo nadmerná akomodácia môže spôsobiť trvalé predĺženie oka. Neustálym udržiavaním očnej gule v predĺženom tvare pri pozeraní na blízko totiž časom dochádza k jej trvalej deformácii. Oko tak nadobúda elipsovitý pretiahnutý tvar. Vzniká tzv. myopické oko.
Ale prečo (podľa stále platnej teórie akomodácie) by mala nadmerná činnosť šošovky vytvoriť zmenu v tvare očnej gule a nie v tvare samotnej šošovky?
Uspokojivá odpoveď na túto otázku zatiaľ nebola nájdená.
Zdroj foto: Pixabay.com
Hľadanie príčiny krátkozrakosti
V prípade detí sa predpokladalo, že vzhľadom na ich vek sú jednotlivé vrstvy oka jemnejšie než v dospelosti, a z toho dôvodu nie sú schopné vydržať údajný vnútroočný tlak, vytvorený dlhým pozeraním na blízko.
Keď sa krátkozrakosť prejavila u dospelých, vysvetlenia museli byť upravené tak, aby pasovali na konkrétny prípad. Skutočnosť, že krátkozrakosť bola vo výraznej miere pozorovaná aj u ľudí z vidieka a ďalších, ktorí nepoužívali oči na prácu na blízko, viedlo niektorých odborníkov k tomu, že túto očnú chybu rozdelili do dvoch skupín – jedna zapríčinená prácou na blízko a druhá nesúvisiaca s ňou, prisudzovaná skôr dedičným faktorom.
Preventívne opatrenia na riešenie krátkozrakosti
Keďže vzdelávací systém nemohol byť zrušený, naši predchodcovia sa pokúšali minimalizovať predpokladané škodlivé následky čítania, písania a inej práce na blízko v školách špecifickými opatreniami. Odborníci vypracovávali detailné nariadenia, ktoré zahŕňali napríklad:
· veľkosť písma v učebniciach
· dĺžku riadkov
· rozostupy medzi riadkami
· vzdialenosť, v akej má byť kniha od očí
· množstvo svetiel a ich usporiadanie
· konštrukciu písacieho stola
· dĺžku času, počas ktorého je možné používať oči na blízko bez zmeny zaostrenia na inú vzdialenosť ap.
Nemecký optik Kallman dokonca navrhol tvárovú opierku, ktorá mala udržiavať oči v predpísanej vzdialenosti od stola a brániť hrbeniu sa, ktoré tiež malo prispievať k predlžovaniu očnej gule (viď obrázok).
Nemci, známi svojou dôkladnosťou, tieto „mučiace“ nástroje skutočne používali.
Zdroj obrázka: kniha "Perfect Sight Without Glasses"
Priniesli tieto opatrenia želaný efekt?
Výsledky týchto opatrení boli, žiaľ, sklamaním. Niektorí pozorovatelia zaznamenali mierny percentuálny pokles krátkozrakosti v školách, v ktorých zaviedli predpísané opatrenia. Ale celkovo sa škodlivým účinkom vzdelávacieho procesu nejako významne zabrániť nepodarilo. Ďalší nemeckí špecialisti – Cohn a Just museli priznať, že napriek prvotriednym opatreniam, percentuálny podiel v náraste myopie sa nijako neznížil.
Prieskum v Londýne napríklad ukázal, že podiel myopie v najlepšie osvetlenej budove zo skupiny sledovaných škôl bol nakoniec vyšší než v budove, ktorá mala najhoršie svetelné podmienky, hoci vyššie stupne myopie boli zase početnejšie v škole s najhorším osvetlením. Ďalej sa zistilo, že výskyt myopie bol rovnaký v škole, kde sa pracovalo so zrakom na blízko menej, i tam, kde sa pracovalo oveľa viac.
Okrem toho, krátkozrakou sa stala len menšina žiakov, hoci prakticky všetky deti boli vystavené rovnakým vplyvom. A dokonca aj u toho istého dieťaťa sa jedno oko môže stať krátkozrakým a druhé zostane normálne. Na základe teórie, že krátkozrakosť je výsledkom pôsobenia akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu, ktorému je oko vystavené, je len ťažko vysvetliteľné, prečo za rovnakých životných podmienok sa oči rôznych osôb a dve oči toho istého človeka správajú odlišne.
Vzhľadom na problém zosúladiť tieto skutočnosti na základe predchádzajúcich teórií, narastajú tendencie prisudzovať krátkozrakosť dedičným sklonom. Doteraz ale nebol predložený žiaden uspokojivý dôkaz. A skutočnosť, že primitívni ľudia, ktorí vždy mali dobrý zrak, sa stávali krátkozrakými rovnako rýchlo ako ktoríkoľvek iní ľudia, keď boli vystavení podmienkam civilizovaného života, sa zdá byť dostatočne presvedčivým dôkazom proti tvrdeniam o dedičnosti.
Je krátkozrakosť len prirodzeným prispôsobením sa oka civilizačným zmenám?
Rozšírenie krátkozrakosti, neuspokojivosť vysvetlení jej pôvodu a neúčinnosť preventívnych opatrení viedlo niektorých odborníkov k záveru, že predĺžená očná guľa je prirodzeným fyziologickým prispôsobením sa potrebám civilizácie. Proti tomu však stoja dva argumenty. Jeden, že myopické oko nevidí dokonca ani na blízko tak dobre, ako vidí normálne oko. Druhý, že tento defekt má tendenciu zhoršovať sa, a to až do veľmi vážneho stavu, niekedy končiaceho slepotou.
Ak sa príroda pokúšala prispôsobiť oko požiadavkám civilizácie predĺžením očnej buľvy, urobila to dosť nešikovným spôsobom.
Zdroj foto: Pixabay.com
Prečo pokusy zabrániť rozširovaniu krátkozrakosti zlyhali?
Dr. Bates píše: „Vzhľadom na fakty, ktoré som uviedol v Kapitole 5 a 9 (knihy Perfect Sight Eithout Glasses), je pochopiteľné, prečo všetky predchádzajúce pokusy zabrániť rozvoju krátkozrakosti zlyhali.
Všetky tieto pokusy mali za cieľ znížiť napätie oka vyplývajúce z práce na blízko. Pričom nebrali do úvahy napätie, ktoré bolo spojené s pozeraním do diaľky. A úplne ignorovali mentálne napätie, ktoré je úzko spojené so zrakom.
Sú veľké rozdiely v životných podmienkach, za akých vyrastali deti primitívnych ľudí a potomkovia civilizovaných rás. Navyše, tie prvé sa neučili čítať a písať. V procese výučby sú civilizované deti dlhé hodiny zatvorené medzi štyrmi stenami, a pod dohľadom učiteľov, ktorí môžu byť nervózni a podráždení. Sú nútené relatívne dlhú dobu zotrvávať v rovnakej pozícii. Musia sa učiť veci, ktoré sú často prezentované dosť nezáživným spôsobom. Navyše ich myslenie je orientované hlavne na získavanie známok a odmien a nie na získavanie nových poznatkov. Niektoré deti znášajú tieto podmienky lepšie než iné. Mnohé tento tlak nevydržia a tak sa školy stávajú semeniskom nie len krátkozrakosti ale aj ďalších zrakových porúch.
Zdroj informácií: kniha „Perfect Sight Without Glasses“, Dr. William H. Bates (1920)
Zaujíma vás, či sa našli aj také metódy, ktoré boli v prevencii krátkozrakosti úspešné?
Ak áno, počkajte si na ďalší článok.
Už čoskoro...
Viac o prirodzenom zlepšovaní zraku sa môžete dozvedieť na niektorom z podujatí Centra ProVitalis.
Ing. Daniela Maťuchová - ProVitalis
V dotazníku je potrebné zadať vašu e-mailovú adresu. Je to preto, aby ste po jeho vyplnení automaticky dostali email s vašimi odpoveďami.
Tento "report" môžete neskôr použiť ako nástroj merania pokroku smerom k vášmu cieľu.
Po odoslaní formulára, dostanete ako bonus BALÍČEK NA MERANIE ZRAKU, ktorý si môžete vytlačiť a jednoducho si doma otestovať vaše momentálne videnie.
Dotazník spolu s Balíčkom na testovanie zraku budú vašimi prvými krokmi k zlepšeniu zraku.
Môžete ich získať zdarma tu:
Prvý krok k regenerácii môjho zraku - Formuláre Google
Podobne môžete postupovať aj v prípade vášho dieťatka:
Prvý krok k regenerácii zraku môjho dieťaťa - Formuláre Google
Ak sa rozhodnete aktívne pracovať na zlepšení svojho zraku, v treťom kroku si môžete zvoliť formu.
Ponuku služieb nájdete na stránke:www.provitalis.sk
Komentáre
Celkom 0 kometárov