Aké to je prežiť smrť vlastného dieťaťa?

Zdroj foto: Pixabay

Napriek všetkému malo jeden obrovský dar - urobiť šťastnou svoju maminku. Pretože, aj keď si tieto detičky vyžadujú našu neustálu starostlivosť a častokrát je nad ľudské sily, tá láska, ktorá je vpísaná do každej jednej tváričky takýchto detičiek, je mimoriadnym darom pre nás matky inak obdarených detí.

V obradnej sieni bolo husto. Na plochej obrazovke sa striedali fotografie zachytávajúce šťastné i menej radostné okamihy zo života malého drobčeka a jeho rodičov.

Stála som trochu bokom, v spoločnosti dvoch ďalších mamičiek podobných detí a spoločne sme zdieľali túto chvíľu…

Boli sme ako tri mušketierky, vyslankyne komunity nás mám inak obdarených detí. Myslím, že všetky tri sme to prežívali rovnako…

Každá z nás môže kedykoľvek sedieť na mieste dnešnej mamičky lúčiacej sa so svojím pokladom.

A v tej bielo zlatej miniatúrnej “postieľke” môže pokojne ležať moje dieťa...

Každá z nás žije s pocitom, že naše dieťa môže kedykoľvek odísť… Na tú chvíľu sa však nedá pripraviť. Človek vždy zostane zaskočený. A v momente prežíva obrovskú bolesť, ktorú nezmiernia žiadne slová útechy… Nezainteresovaný človek povie: “Dobre sa stalo. Veď ste sa len trápili, vy aj to chúďa dieťa.”

A hoci rozum súhlasí, srdce trpí, pretože spolu s vaším dieťatkom zomrel aj kúsok z vás…

Vraciam sa domov a nespočetne veľakrát v duchu ďakujem Bohu, že to moje dieťa je ešte stále tu, s nami, že si môžem vychutnať jeho úsmev a smiech, jeho prítomnosť, blízkosť, jeho lásku…

Lásku tak čistej duše…

Daniela Maťuchová