11. Záblesky

Najskôr sa mi asi 2x stalo, že som zahliadla nápis na rôznych tabuliach, okolo ktorých chodím každé ráno (tabule sú na slnku) a zdalo sa mi, že ten nápis vidím ostro. Ja som teda ten nápis vedela prečítať aj rozmazane, teda vedela som, čo na tej tabuli je napísané, ale v tom okamihu sa mi zdalo, že tie nápisy vidím ostro. Len na zlomok sekundy. Náhoda? Niečo sa preplo v mozgu? Podvedomie? Neviem, neriešila som to, ale potešilo ma to.

Lenže potom sa stalo niečo, čo mi až vyrazilo dych a tu teda nejaký "švindel" ani škriatok nepripadal do úvahy. Moja záľuba posledných týždňov je čítanie ŠPZ na holé oko - hocikde hocikedy. Áut je okolo mňa dosť, niekedy (bohužiaľ) až príliš. Za dobrých podmienok viem prečítať voľným okom ŠPZ na cca 5 metrov - rozmazane, ale bez problémov rozoznám písmená a číslice. Dobré podmienky sú samozrejme slnečné, teda auto na slnku, ja na slnku a ideálne aj ja v pohybe (chôdza). V tieni alebo pri zamračenej oblohe som toho istého schopná už len na 3-4 metre. 

Minulý týždeň som sa autom presúvala cez deň v rámci práce na iné miesto v meste. Tu je dôležité opísať všetky tie okolnosti. Nikam som sa neponáhľala, bolo jedno, kedy prídem. Slnko svietilo a bol príjemný krásny deň. Väčšinou šoférujem v okuliaroch, už som si na to za tie mesiace tak zvykla, že mi je to príjemnejšie ako v kontaktných šošovkách. Keď stojím na semaforoch, dám si ich na okamih dole a rozhliadam sa okolo seba. Že čo všetko vidím aj bez nich - a vidím toho dosť. Tak to bolo aj v ten deň. 

Zastavila som na križovatke na červenú a vedela som, že budem dlhšie čakať kvôli intervalu. Predo mnou a aj za mnou veľa áut v oboch pruhoch. Okuliare išli dole z očí. Z USB kľúča mi práve hral obľúbený album a obľúbená pieseň, ktorú som si spievala. Cez otvorené okienko na mňa pofukoval príjemný vánok. Čistá pohoda. Pri spievaní som zatvárala oči aj na pár sekúnd, aby som viac vnímala hudbu. A vtedy sa to stalo! Ako som ich v jednom okamihu otvorila, zrak mi padol na auto vo vedľajšom pruhu stojace pred autom v rade predo mnou - čiže ob-rad predo mnou na kríž. A ja som celkom jasne zahliadla ŠPZ, ktorá začínala písmenami okresu PD. Videla som celkom jasne a ostro, že je to PD, nie napr. PO (Prešov), ktorá je oveľa bežnejšie zastúpená medzi cudzími ŠPZ. Bola som si absolútne istá. 

Ani som nevedela v tom okamihu, aký okres je PD (už viem - je to Prievidza). V nasledujúcom okamihu sa už autá pohli na zelenú a ostrý obraz sa rozplynul. Zelená bola aj pre mňa, nasadila som si rýchlo okuliare a skontrolovala skúškou správnosti ono auto - videla som dobre.

Záblesk nebola len ilúzia, ale bol skutočný a pravdivý. Keď som si neskôr dávala dokopy rozmery áut a medzery medzi stojacimi autami, medzi mojimi očami a onou značkou muselo byť vzdušnou čiarou dobrých 8 metrov, keď nie viac. Toto už nebola náhoda... Od radosti a prekvapenia som v tom momente takmer že nevykríkla! 

Najlepšie bolo na tom to, že som vôbec nečakala, že na takú dlhú vzdialenosť by som vedela niečo prečítať a dokonca ostro - oči mi behali kade tade a zrazu prišiel záblesk ostrého videnia. Niečo krásne! Na to nezabudnem nikdy. Táto udalosť bola pre mňa ako taký doping - motivácia navyše dobehnúť do cieľa - viem, že mám na to!

Rozmýšľala som potom, ako sa to stalo a či sa tomu nedá aj trochu pomôcť. A zistila som, že dá. Ale nefunguje to úplne vždy. Ale podarilo sa mi podobné záblesky vyvolať aj umelo. 

Musia byť splnené tieto podmienky, ale všetky súčasne: 

pohoda v duši, 

slnko všade, 

veľa žmurkať (zavrieť oči), 

byť predtým dlhší čas bez okuliarov, 

mať oddýchnuté uvoľnené oči 

a pohyb. 

Keď jedna vec chýba, nefunguje to vôbec. 

Napr. idem pešo po slnku a blížim sa k nejakému nápisu, ktorý chcem prečítať. Počas chôdze zavriem oči na pár sekúnd a idem akoby po slepiačky po chodníku. Potom oči otvorím a v okamihu bezprostredne nasledujúcom po okamihu po otvorení očí na moment vidím nápis s ostrými kontúrami. Je to celé v jednej sekunde. Nie je to to isté, ako som zažila ten spontánny záblesk s tou ŠPZ PD (to bolo úplne že čisté a krásne), ale vidím niečo, čo normálne nevidím - vidím viac a ostrejšie aj na dlhšiu vzdialenosť, aj keď len na kratučký okamih. 

Ale nefunguje to vždy ako na povel. Skôr sa tak hrám, keď mám čas a svieže oddýchnuté oči - taká zábava na slnku, mám z toho taký šport :-) Keď to ide, tak aj opakovane niekoľkokrát za sebou. A to som stále len na začiatku - baví ma to čím ďalej, tým viac!

L&L

#serialcestazalepsimzrakom

#neobycajnyzazrak

#lepsizrakprirodzene