1. Klávesnica

Asi sa budete smiať, lebo ja sama si teraz pripadám ako teliatko, čo práve objavilo Ameriku :-D

Vonku zúri slnko na modrej oblohe, tak som si vybehla na obed do blízkej reštaurácie, samozrejme aj s mojím psím parťákom, lebo však na terase. Na obed som musela dlhšie čakať, lebo už som nestihla menu, tak som si robila sunning a palming a pomedzi to taký tromboning s jedálnym a nápojovým lístkom (bez povrázka) - sedela som na slnku, takže som ostro či neostro prečítala na 30 cm aj väčšie či menšie písmenká (priložila som si nápojový lístok kolmo na jedálny lístok smerom k mojim očiam, takže tých 30 cm to bolo určite - malo to veľký formát). Celkom sranda.

Po obede sme si vyšli ešte na prechádzku k dunajskému ramenu, skrátka poriadny slnečný kúpeľ pre oči ako sa patrí, aj s pohybom vonku. Zišli sme až k vode. Čo nevidím ja, to vidí môj bystrozraký pes - chtiac nechtiac je to taký môj sprievodca za lepším zrakom. Vraj psy nemajú bohvieaký zrak, ale ten môj ho má teda ako orol skalný - normálne mu závidím! 

Aj ja chcem!!!

Zrazu pozorne nastražil uši a niečo sledoval na hladine s výrazom starého lovca bizónov. Pozrela som tým smerom a fakt tam niečo plávalo - nevidela som presne, ale asi kačka. Kus dreva by ho tak nenašponoval. Keď tá vec priplávala bližšie, tak som videla aj keď neostro, fakt je to kačka. Ten môj blázon by najradšej skočil do vody za ňou, ale teda dnes som takéto blbinky fakt nemala v pláne. Navyše tá voda nevyzerala veľmi lákavo.

Cestou domov sme ešte stretli iného psa farby asfaltu, navyše bol v tieni a skrýval sa za kočíkom, takže som ho zbadala až keď sme boli asi 3 metre od neho :-D našťastie aj on bol na vodítku, lebo asi by lietali chlpy...

Už sa blížim k tej pointe...

Prišli sme domov z krásnej slnečnej prechádzky, uvarila som si čaj a na pracovné papiere som si položila Vašu novú knihu, že si ešte niečo prečítam, kým začnem pracovať. Zaujal ma príbeh "Nevhodný tréning". Potom som si prečítala krásny Predslov, z ktorého som mala zvlhnuté oči - a vtedy sa to stalo!!! Možno za to mohla aj prebytočná voda v očiach, ktorá sa správala sťaby kontaktná šošovka...

Zrazu mi zrak padol na môj otvorený notebook za pracovnými papiermi, na klávesnicu zaliatu slnkom zvonka. 

A ja som si uvedomila, že vidím všetky písmenká na klávesnici!!! 

Nie možno superostro, ale dostatočne, aby som bez námahy rozlíšila, že čo je čo. Zrazu som videla celú abecedu!!!

Načo ja truhlík píšem s dierkovanými okuliarmi? Lebo ešte včera som bola v tom, že na klávesnicu nevidím - možno som ani nevidela, lebo bolo zamračené a ja som mala trochu unavené oči a notebook som zvyknutá mať ďalej od seba. Tak som zapla notebook, pritiahla som si ho k sebe bližšie a normálne som naštartovala počítač, e-mail aj všetko bez okuliarov (to aj po pamäti) a aj tento e-mail píšem bez okuliarov na holé oko, lebo na klávesnicu vidím ako rys :-D ale pripadám si ako teliatko, čo práve objavilo Ameriku :-D

L&L

Viac o možnostiach prirodzeného zlepšovania zraku na Provitalis - Súkromné centrum prevencie a regenerácie